Zakladáte si firmu a nie ste si istý či si musíte založiť podnikateľský účet?
My Vám dáme odpoveď na otázku a k tomu zistíte ďalšie užitočné informácie, ktoré sa Vám pri podnikaní zídu. ?
Právnickým osobám a ani fyzickým osobám zo zákona nevyplýva povinnosť založiť si bankový účet. Neprikazuje to priamo žiadny všeobecne záväzný predpis. Firma sa teda môže rozhodnúť, že svoje financie bude mať uložené vo forme hotovosti v pokladni alebo na bankovom účte. Avšak aj napriek tejto možnosti, u nás platia predpisy, ktoré obmedzujú uskutočňovať transakcie v hotovosti do určitej výšky. Z toho dôvodu smieme tvrdiť, že právnické osoby legislatíva svojím spôsobom prinúti zriadiť si bankový účet práva kvôli platbám nad 5 000,- EUR.
Obmedzenia pri platbách v hotovosti
Jeden z príkladov je zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti v znení neskorších predpisov, ktorý zakazuje platbu v hotovosti prevyšujúcu 5 000,- EUR, len v prípade ak sa platby zúčastňuje právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ. Aj Obchodný zákonník má pre nás jedno obmedzenie. Napríklad, ak by sa spoločník firmy rozhodol poskytnúť firme úver, nemôže ho poskytnúť spoločnosti v hotovosti. Musel by finančné prostriedky vložiť buď na bankový účet alebo poslať poštovou poukážkou na adresu. V takomto prípade sa teda firma pravdepodobne nevyhne povinnosti zriadiť si podnikateľský účet.
Povedzme si úprimne, v praxi si vieme veľmi ťažko predstaviť firmu, ktorá by fungovala bez založenia bankového účtu.
Používanie osobného bankového účtu a všeobecné obchodné podmienky banky:
Banky poväčšine rozdeľujú klientov do dvoch kategórii:
- Fyzické osoby – nepodnikatelia
- Fyzické osoby – podnikatelia a právnické osoby
Z toho dôvodu majú obvykle aj dvojaké všeobecné obchodné podmienky. V každých všeobecných obchodných podmienkach je uvedená definícia klienta, podľa ktorej sa jednotliví klienti rozdeľujú do konkrétnych kategórii. Napríklad pri zakladaní osobného bankového účtu je v podmienkach nasledovná informácia:
Klientom je fyzická osoba, ktorá má postavenie spotrebiteľa a pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
To znamená, že banky týmto spôsobom vylúčili možnosť aby si právnické osoby zakladali osobný bankový účet.
Taktiež môže byť vo všeobecných obchodných podmienkach banky uvedená aj táto informácia:
Bežný účet, pri zriaďovaní ktorého sa klient neidentifikoval ako podnikateľ, slúži pre osobné účely klienta a nie je možné ho využívať na podnikateľský účel.
Logicky z toho vyplýva, že každá spoločnosť je založená za účelom podnikania, takže si nemôže na základe všeobecných obchodných podmienok banky založiť osobný bankový účet. Pre právnické osoby je určený len podnikateľský účet.

Čo ak by boli firemné finančné prostriedky uložené na účte spoločníka?
S určitosťou môžeme tvrdiť, že by to prinieslo zopár komplikácii.
Čoraz častejšie sa objavujú na diskusných fórach otázky tohto typu. Majiteľ účtu, t. j. spoločník, by v prípade potreby musel na tomto účte vykonávať všetky potrebné transakcie. Avšak treba pri tom myslieť na to, že spoločník a firma sú dva rozdielne právne subjekty.
S možnosťou mať uložené firemné finančné prostriedky na účte spoločníka súvisia aj dva zákony.
1. Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a
2. Zákon č. 297/2008 Z. z, o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.
Banky musia spĺňať povinnosti, ktoré im vyplývajú z týchto zákonov. Vo svojich všeobecných obchodných podmienkach majú stanovené určité povinnosti.
Klient musí banku vopred a písomne oboznámiť o takejto transakcii, nakoľko disponuje s cudzími finančnými prostriedkami a v cudzí prospech.
Banka tiež musí poznať totožnosť osoby, ktorej patria prostriedky. Preto je klient povinný identifikovať túto osobu a musí pripojiť aj jej písomný súhlas, v ktorom sa vyjadruje, že súhlasí s vykonaním konkrétnej transakcie. Samozrejme každá banka má svoje vlastné podmienky. Buď vyžadujú tento súhlas ku každej transakcii, alebo sa to vzťahuje len na tie platby, ktorých hodnota je vyššia ako 15 000 eur.
Stáva sa, že banky majú túto povinnosť uvedenú nie len vo všeobecných obchodných podmienkach ale aj v zmluvách o bežných účtoch, ako napríklad:
„Klient vyhladuje, že každý bankový obchod vykonáva na vlastný účet a s vlastnými peňažnými prostriedkami. V opačnom prípade klient predloží banke písomné vyhlásenie s identifikáciou osoby, ktorá vlastní peňažné prostriedky a na ktorej účet sa bankový obchod vykonáva. Zároveň odovzdá písomný súhlas danej osoby na použitie peňažných prostriedkov a na vykonanie bankového obchodu na jej účet.“
Takýto spôsob prevádzania finančných prostriedkov je v prípade právnickej osoby veľmi náročný. Či už z časového alebo administratívneho hľadiska.
A čo účtovníctvo?
Asi by ste veľmi nepotešili svoju účtovníčku, keby jej donesiete výpis z bankového účtu a ona tam nájde transakcie vedené z cudzieho bankového účtu. Každú jednu transakciu by musela overovať, či sa jedná o peňažné prostriedky spoločníka alebo firmy. Taktiež čo sa týka uplatnenia výdavkov súvisiacich s bezhotovostnými finančnými prostriedkami firmy na bankovom účte jej spoločníka je potrebné zistiť či si spoločník za tieto služby niečo účtoval. Ak navyše banka účtovala poplatky majiteľovi účtu, tie by už nemohli byť priamym daňovým výdavkom firmy.
Finančná správa a bankový účet:
Na základe zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „daňový poriadok) a s účinnosťou od 01.01.2020 daňovník nemá povinnosť oznamovať správcovi dane číslo bankového účtu. To znamená, že ak sa právnická osoba rozhodne nezaložiť si podnikateľský účet, nebude mu ani uložená sankcia z dôvodu neoznámenia bankového účtu.
V prípade ak si daňový subjekt požiada o vrátenie preplatku a neuvedie číslo účtu, tak sa podľa § 79 ods. 6 daňového poriadku, daňový preplatok vráti na jeden z účtov daňového subjektu, ktorý mu bol oznámený podľa § 26 ods. 3.
Ak preplatok nepresiahne sumu vyššiu ako 15 000 eur vrátane, daňový úrad ho zašle na adresu daňovníka poštovým poukazom.
Ak výška preplatku presiahne túto sumu, lehota podľa ods. 2 plynie odo dňa oznámenia čísla účtu. T. j. ak daňovník nemá založený bankový účet a preplatok je vyšší ako 15 000 eur, je opäť „prinútený“ si účet založiť.
[…] Tiež Vám odporúčame prečítať si súvisiaci článok “Musí mať sro bankový účet?” https://infobiznis.sk/musi-mat-s-r-o-bankovy-ucet/ […]