Začínajúcim podnikateľom, fyzickým osobám alebo právnickým osobám, vznikajú ešte pred získaním živnostenského oprávnenia výdavky rôzneho typu. Najčastejšie sú tieto výdavky tvoria rôzne poplatky. V dnešnom článku si vysvetlíme ako sa tieto výdavky posudzujú z daňového hľadiska.
Definícia daňových výdavkov
V zákone č. 595/2003 Z. z. o daní z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o daní s príjmov“) sa dočítate, ktoré výdavky vzniknuté pred začatím podnikania môžu byť uznané za daňové výdavky (náklady)
V zmysle uvedeného zákona je daňový náklad:
- Na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov
- Preukázateľne vynaložený daňovníkom, a
- Zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v daňovej evidencii daňovníka.
Touto definíciou musí byť testovaný každý jeden výdavok podnikateľa. Dokonca aj ten, ktorý vynaložíte ešte pred začatím podnikania. Aby bol výdavok považovaný za daňový náklad, musia byť splnené ale všetky podmienky.
Výdavky SZČO pred začatím podnikania
Pokiaľ si zakladáte živnosť, môžete pred samotným podnikaním vynaložiť rôzne náklady, ktoré súvisia s Vašou podnikateľskou činnosťou. Poväčšine sú to náklady spojené s poplatkami za získanie živnostenského oprávnenia, kúpa rôzneho majetku, alebo aj služby súvisiace s vykonávaním činnosti.
Aby ste s určitosťou vedeli či môžete vzniknutý náklad považovať za daňový výdavok, dôležitý je pre Vás §4 ods. 4 zákona o daní z príjmov. V tomto paragrafe sa uvádza, že náklady vynaložené na zásoby alebo iné nevyhnutné výdavky spojené so začatím podnikateľskej činnosti v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňový subjekt s príjmami podľa §6 zákona o dani z príjmov začal vykonávať túto činnosť, sa zahrnú do základu dane začatím zdaňovacieho obdobia, v ktorom ste začali vykonávať činnosť. Daňové výdavky môžu byť vynaložené teda nie len v roku, kedy ste začali vykonávať činnosť, ale aj v roku, ktorý bol bezprostredne predchádzajúci roku začatia podnikateľskej činnosti.
Výdavky Fyzickej osoby ako daňové výdavky
Z predchádzajúcej časti je teda zrejmé, že fyzické osoby môžu do svojich daňových nákladov zahrnúť aj tie výdavky, ktoré nevyhnutne vynaložili na začatie ich činnosti, vrátane nákladov za zásoby. Obzvlášť zdôrazňujeme slovo „nevyhnutne“ nakoľko by sa za daňové náklady mali považovať len tie výdavky, ktoré boli potrebné k tomu, aby mohla fyzická osoba začať vykonávať svoju činnosť.
Pre fyzickú osobu však nemožno považovať za daňový výdavok obstaranie dlhodobého majetku. V tomto prípade je možné považovať za daňový náklad len výdavky na zásoby. To ale neznamená, že si fyzická osoba nemôže dlhodobý majetok obstarať a využívať ho na podnikanie. Môže ho napríklad preradiť z osobného vlastníctva do podnikania a daňové výdavky môže dosahovať prostredníctvom odpisov.
V zmysle §6 zákona o daní z príjmov sa vyššie spomínané pravidlá uplatňujú na celú skupinu príjmov. Pod túto skupinu príjmov radíme príjmy z podnikania, príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjmy z prenájmu a aj príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu. Nižšie si uvedieme 2 príklady na daňové výdavky fyzických osôb pred začatím podnikania.
Príklad č. 1:
Fyzická osoba sa v roku 2021 rozhodla otvoriť živnosť v odvetví priemyslu poľnohospodárskej výroby ako samostatne hospodáriaci roľník. Na príslušnom obecnom úrade bola dňa 01. apríla 2021 zapísaná do evidencie hospodáriacich roľníkov. Od tohto momentu fyzickej osobe teda vzniklo oprávnenie na výkon činnosti. Poplatok za zápis do evidencie bol 6,50 eura. Avšak ešte v roku 2020, keď nemal poľnohospodár otvorenú živnosť, nakúpil osivo. To mal v pláne použiť pri svojej podnikateľskej činnosti v roku 2021. Doklad o kúpe osiva si odložil a to znamená, že ide o preukázateľný výdavok. Osivo patrí medzi zásoby a na základe zákona o daní z príjmov môžu byť náklady na jeho kúpu ako daňový výdavok aj napriek tomu, že ho poľnohospodár kúpil v predchádzajúcom roku (2020). Taktiež poplatok za zápis do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov bude považovaný za daňový náklad.
Príklad č. 2:
Fyzická osoba by chcela začať prevádzkovať zámočníctvo. Zámočníctvo však patrí medzi remeselné živnosti a preto musí mať na výkon činnosti aj príslušné vzdelanie. Keďže ho nemala, absolvovala v predošlom roku 2020 v novembri a decembri akreditovaný kurz, ktorý ju stál 1 100 eur. V tom istom roku táto osoba uhradila aj poplatok 35 eur poradenskej spoločnosti, ktorá za ňu vybavila ohlásenie živnosti. K ohláseniu došlo dňa 04. januára 2021 a to znamená, že až od tohto dňa vzniklo fyzickej osobe živnostenské oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti. V zmysle zákona o daní z príjmov si živnostník môže uplatniť do daňových nákladov poplatok za kurz aj poplatok za vybavenie živnosti.
Právnická osoba a výdavky pred začatím podnikania
Tak ako fyzickej osobe, tak aj právnickej osobe môžu vzniknúť pred začatím podnikania rôzne výdavky. Poväčšine ide o poplatky týkajúce sa získania oprávnenia na podnikanie a so zápisom do obchodného registra. S týmito poplatkami môžu byť spojené aj výdavky na právnikov, notárov, pracovné cesty či službu za komplexné vybavenie (založenie a vznik spoločnosti). Navyše pri zakladaní s.r.o. či a.s. ste povinný spísať do zakladateľskej listiny predpokladané náklady spoločnosti súvisiace s jej založením a vznikom.
V zákone o daní z príjmov nie je nikde uvedené, že si právnické osoby môžu uplatniť do daňových nákladov výdavky, ktoré boli vynaložené ešte pred vznikom spoločnosti. Je to hlavne z toho dôvodu, že obchodná spoločnosť vzniká až zápisom do obchodného registra a všetky náklady súvisiace so začatím podnikateľskej činnosti vznikli ešte pred tým, než vôbec existovala. To znamená, že tieto výdavky vynaložili jej zakladatelia a nie spoločnosť. V druhom rade je tu zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Tento zákon hovorí o tom, že spoločnosť vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku. V čase kedy spoločnosť ešte neexistovala teda nie je ani možné účtovať.
Daňové výdavky pred vznikom spoločnosti
V Obchodnom zákonníku, konkrétne zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, upravuje §64 konanie v mene spoločnosti pred samotným vznikom spoločnosti. V zákone sa uvádza, že obchodná spoločnosť nesmie na seba prevziať iné záväzky ako tie, ktoré súvisia s jej vznikom a z ktorých sú zaviazaní zakladatelia, jej členovia alebo štatutárny orgán (teda mimo toho záväzku, ktorý spoločnosť prevzala s odkladacou podmienkou účinnosti právneho úkonu, ktorou je dodatkové odobrenie príslušným orgánom alebo spoločníkmi).
Spoločnosť môže po svojom vzniku na seba prevziať iba tie záväzky, ktoré majú súvis s jej založením. Iné výdavky (napr. kúpa krátkodobého majetku, zásoby alebo dlhodobý majetok), ktoré vynaložili zakladatelia ešte pred vznikom spoločnosti, nemôže táto spoločnosť prevziať za svoje záväzky, a tým pádom sa nemôžu ani stať daňovým výdavkom.
Príklad č. 1:
Dňa 20. apríla 2021 sa zakladatelia rozhodli svojpomocne spísať spoločenskú zmluvu. 22. apríla 2021 zaplatili poplatok vo výške 50 eur a tým získali osvedčenie o živnostenskom oprávnení. Za ďalší poplatok 150 eur podali dňa 24. apríla 2021 návrh na zápis do obchodného registra. Spoločnosť s ručeným obmedzením teda vznikla zápisom do obchodného registra dňa 27. apríla 2021. Po tomto zápise sa rozhodla, že na seba prevezme záväzky súvisiace s jej vznikom vo výške 200 eur. V účtovných knihách o nich bude účtovať v sume 200 eur na účte 381 – Náklady budúcich období na strane Má dať a na účte 365 – Ostatné záväzky voči spoločníkom a členom na strane Dal. Následne sa tieto náklady preúčtujú z účtu 381 na účet 538 – Ostatné dane a poplatky a potom budú spĺňať pre obchodnú spoločnosť všetky podmienky daňového výdavku.
Príklad č. 2:
Fyzická osoba si u jednej firmy objednala komplexnú službu založenie s.r.o. za poplatok 450 eur. Tento poplatok uhradila presne 15. apríla 2021. V cene mala zahrnuté získanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení, podanie návrhu na zápis do obchodného registra či spísanie zakladateľskej listiny. V apríli tiež uhradil zakladateľ faktúru vo výške 300 eur na nákup tovaru za účelom ďalšieho predaja. Spoločnosť vznikla teda zápisom do obchodného registra dňa 01. mája 2021. Následne na seba prevzala záväzok vo výške 450 eur súvisiaci so vznikom spoločnosti. V tomto prípade budú výdavky zaúčtované rovnako ako v prvom príklade a potom budú preúčtované na konečný účet 518 – Ostatné služby. Výdavky, ktoré súviseli so vznikom spoločnosti budú aj daňovým výdavkom. Avšak tie čo vynaložil zakladateľ na kúpu tovaru nemôžu byť, nakoľko by to bolo v rozpore s Obchodným zákonníkom, konkrétne zákonom č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
