Vyhýbať sa daňovým povinnostiam sa neoplatí. Daňové trestné činy nie sú problémom len veľkých korporácií, často sa dotýkajú aj malých a stredných podnikateľov. Zatiaľ čo sa vám môže zdať, že vaša firma je v poriadku a daňové priznanie je len formalita, stačí jeden zle podaný formulár, nesprávne zaúčtovanie alebo nevšimnutý detail a môžete sa ocitnúť na radare daňových úradov.
Avšak nie každá chyba musí byť automaticky trestným činom. Ako to je v skutočnosti a na čo si dávať pozor, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Daňový trestný čin alebo správny delikt?
Rozlišovanie medzi správnym deliktom a trestným činom je kľúčové nielen z pohľadu typu a výšky sankcie, ale aj z hľadiska toho, aké orgány budú rozhodovať, aký bude ďalší procesný postup a kto bude niesť zodpovednosť. V niektorých prípadoch môže ísť „len“ o daňovú pokutu uloženú finančnou správou, v iných už o daňový podvod a obvinenie zo závažného trestného činu s hrozbou väzenia.
Pre podnikateľov, účtovníkov, daňových poradcov či konateľov firiem je preto dôležité vedieť, kde sa končí priestupok a kde už začína trestnoprávna rovina. Kľúčové je aj vedieť, ako štát tieto situácie vyhodnocuje – a čo všetko môže viesť k trestnej zodpovednosti, aj keď nedošlo k priamemu úmyslu poškodiť štát.
Správny delikt: porušenie daňových povinností bez trestnoprávneho rozmeru
Ak daňovník napríklad:
- podá daňové priznanie oneskorene,
- nezaplatí daň v stanovenej lehote,
- uplatní si odpočet DPH v rozpore s metodikou, no bez úmyslu spôsobiť škodu,
ide o správny delikt, ktorý rieši finančná správa. Sankciou býva pokuta, úrok z omeškania alebo domeraná daň. Nejde o trestný čin, pretože neexistuje úmysel spôsobiť škodu štátu a zároveň nenapĺňa sa spoločenská škodlivosť, ktorá je podmienkou trestnoprávneho postihu.
Príklad 1: Podnikateľ oneskorene podá daňové priznanie k DPH o 5 dní. Nešlo o úmysel, len o chybu v kalendári. Finančná správa mu uloží pokutu podľa zákona o správe daní.
Príklad 2: Zamestnávateľ si pri prepočítaní dane z príjmov zamestnancov nesprávne uplatní nezdaniteľnú časť, čím zníži daň. Keď ho na to daňový úrad upozorní, chybu uzná, doplatí rozdiel aj s úrokom.
Príklad 3: Firma podá daňové priznanie s chybne zadanými údajmi z faktúr, bez toho, aby to prinieslo prospech. Nešlo o úmyselné konanie – Finančná správa uloží pokutu, ale nekoná polícia.
Trestný čin: keď je konanie kvalifikované ako závažné a spoločensky škodlivé
Ak ide o:
- vedomé zatajovanie príjmov,
- úmyselné krátenie dane (napr. cez fiktívne faktúry, schémy s cieľom znížiť daňovú povinnosť),
- neoprávnené uplatňovanie nadmerného odpočtu DPH v značnej výške,
môže ísť o trestný čin daňového charakteru. Tu už koná polícia, prokuratúra a súd – a sankcie môžu siahať od peňažného trestu až po viacročné väzenie. Pre podozrivého či obvineného to znamená zásadnú zmenu právneho postavenia a možnosť závažných sankcií.
Rozhodujúce faktory sú:
- výška spôsobenej škody (tzv. výška nezaplateného daňového záväzku),
- forma zavinenia (úmysel, vedomé konanie),
- okolnosti prípadu (napr. organizovaná forma, opakovanosť, fiktívne subjekty).
Príklad 4: Podnikateľ zámerne vyhotoví fiktívne faktúry, aby si znížil daňovú povinnosť (napr. na služby, ktoré sa v skutočnosti nikdy neuskutočnili). Škoda je vyčíslená na 25 000 eur. Polícia začína trestné stíhanie pre daňový podvod.
Príklad 5: Spoločnosť dlhodobo neodvádza DPH, hoci ju vyberá od zákazníkov a účtovník upozorňuje konateľa, že ide o nezákonné konanie. Konateľ to ignoruje. Výsledkom je trestné oznámenie a obvinenie z krátenia dane.
Príklad 6: Konateľ fiktívne prepíše firmu s daňovými nedoplatkami na tzv. bieleho koňa (častokrát nekontaktnú osobu alebo človeka bez domova), aby sa vyhol zaplateniu dane. Ide o úmyselné konanie, ktoré môže byť kvalifikované ako závažný daňový trestný čin alebo podvod.
Nie všetky situácie sú jednoznačné. Napríklad pri agresívnom daňovom plánovaní, ktoré je síce formálne legálne, ale v rozpore so zmyslom zákona, môže nastať kolízia medzi daňovým a trestným právom. Prípadne sa môže rozhodnúť, že pôvodne správne konanie bude prekvalifikované na trestné – najmä ak sa objavia nové dôkazy alebo svedectvá.
Prečítajte si tiež: Nezaplatené faktúry: Čo robiť, keď vám klienti neplatia?
Kto vyšetruje daňové trestné činy
V prípade podozrenia na daňový trestný čin, môže Finančná správa podať trestné oznámenie. Vyšetrovanie vedie Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru (ÚBOK, predtým NAKA) alebo kriminálna polícia. Dozor vykonáva prokurátor, ktorý rozhoduje, či bude vznesené obvinenie a či vec pôjde pred súd.
Ak ide o rozsiahle prípady (napr. karuselové podvody), vyšetrovanie môže trvať mesiace až roky, často aj v spolupráci s daňovými a colnými orgánmi z iných štátov EÚ.
Daňový podvod – následky
Obvinenie z daňového trestného činu má pre podnikateľa alebo fyzickú osobu vážne dopady:
- reputačné škody (ohrozenie dôvery obchodných partnerov),
- zablokovanie účtov alebo majetku počas vyšetrovania (tzv. zaistenie),
- nákladná právna obrana,
- riziko trestu odňatia slobody až na 12 rokov (v závislosti od výšky škody a závažnosti skutku),
- prípadne aj prepadnutie majetku alebo zákaz činnosti.
Aj v prípade, že napokon dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, proces samotný predstavuje vysokú psychickú a finančnú záťaž.
Ako sa môžu podnikatelia chrániť – prevencia a interné procesy
Aj keď sa daňové trestné činy môžu zdať ako problém „tých druhých“, v praxi sa do nepríjemnej situácie môže dostať aj poctivý podnikateľ – často z nevedomosti, z dôvodu nesprávneho zaúčtovania alebo kvôli nespoľahlivému obchodnému partnerovi. Preto je dôležité zaviesť do firmy preventívne opatrenia, ktoré riziko výrazne znížia.
Spoľahlivé účtovníctvo ako základ
✔ Spolupracujte s licencovaným účtovníkom alebo firmou, ktorá sa pravidelne vzdeláva v daňovej legislatíve.
✔ Pravidelne si nechajte kontrolovať účtovníctvo externým daňovým poradcom, najmä pred podaním daňového priznania k DPH alebo DPPO.
✔ Uchovávajte si kompletnú dokumentáciu k transakciám – zmluvy, objednávky, dodacie listy, komunikáciu s partnermi.
Dôsledná kontrola obchodných partnerov
Pred nadviazaním spolupráce si overte firmu v zozname rizikových subjektov Finančnej správy (napr. zoznam platiteľov DPH, subjekty s daňovým nedoplatkom). Vyhýbajte sa partnerom, ktorí:
- nemajú webstránku ani sídlo,
- vyžadujú platby v hotovosti,
- ponúkajú neprimerane výhodné ceny bez logického vysvetlenia.
Pri veľkých transakciách si vyžiadajte výpis z ORSR, DIČ, IČ DPH, prípadne referencie.
Prečítajte si tiež: Daň z finančnej transakcie: Všetko, čo musia podnikatelia vedieť
Nastavenie interných procesov
✔ Zaveste si vnútri firmy daňový compliance manuál: kto za čo zodpovedá, ako sa overujú partneri, ako sa evidujú faktúry.
✔ Nastavte viacúrovňové schvaľovanie platieb – napr. každý nákup nad určitú sumu musí schváliť aj manažér alebo konateľ.
✔ Pri zamestnancoch v účtovníctve a nákupe zabezpečte pravidelné školenia o daňových rizikách.
Pravidelné daňové due diligence
Ak firma rýchlo rastie, vstupuje na nové trhy alebo robí akvizíciu, tak si nechajte si urobiť preverenie všetkých daňových a účtovných rizík odborníkom. Ide o investíciu, ktorá sa oplatí – pomáha odhaliť skryté záväzky, nesprávne uplatnené odpočty DPH alebo neefektívnu štruktúru.
Konzultácia pri neistote
Pri nejasnostiach využite možnosť podania záväzného stanoviska Finančnej správy (ak ide o výklad konkrétneho daňového prípadu). Ide o platenú službu a odpoveď nie je okamžitá. Tiež sa môžete poradiť s daňovým právnikom, najmä pri zložitejších transakciách alebo reorganizáciách.
Jeden prešľap v účtovníctve môže stačiť na to, aby sa z pokuty stal trestný čin. Kto pozná hranice medzi deliktom a podvodom, hrá na istotu. Nečakajte na problém – prevencia, spoľahlivé účtovníctvo a dôsledná kontrola partnerov sú najlepšou ochranou pred nepríjemnosťami.
Foto: Freepik.com, Shutterstock.com
