Aký je rozdiel medzi sídlom spoločnosti, miestom podnikania a samotnou prevádzkarňou? Akú adresu môžete používať na vykonávanie podnikateľskej činnosti? Odpovede na otázky, ktoré musíte riešiť ohľadom sídla a miesta podnikania nájdete v našom článku.
Definícia sídla a miesta podnikania
Sídlo právnickej osoby sa v zmysle Obchodného zákonníka definuje ako adresa zapísaná v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo v inej evidencii podľa osobitných predpisov.
Sídlo spoločnosti je teda iba adresa, ktorá bude zapísaná v príslušnom registri. Pokiaľ ste Slovenská obchodná spoločnosť, môžete mať sídlo firmy na ktoromkoľvek mieste na Slovensku.
V prípade SZČO je to trošku inak. Nehovorí sa už o sídle spoločnosti, ako je to pri právnických osobách, ale o mieste podnikania. V zmysle Obchodného zákonníka je miesto podnikania adresa, ktorá je zapísaná buď v živnostenskom registri alebo v inej evidencii podľa osobitných predpisov. Pre fyzické osoby tiež platí, že miesto podnikania môžu mať kdekoľvek na Slovensku.
Rozdiel medzi miestom podnikania, sídlom spoločnosti a prevádzkarňou
Nemôžete si mýliť prevádzkareň s miestom podnikania alebo sídlom firmy. Sú to v podstate 3 rozličné pojmy. Miesto podnikania a sídlo spoločnosti sme si vyššie vysvetlili. Prevádzkareň je ale miesto kde podnikateľ skutočne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a príchádza do styku so zákazníkmi. Adresa prevádzky môže byť úplne odlišná od miesta podnikania alebo sídla spoločnosti. Uvedieme si to na jednoduchom príklade: Autoservis má sídlo na adrese nejakého bytového domu ale samotnú činnosť už vykonáva na inej adrese v dielni, t. j. prevádzkarni. Sídlo firmy je v podstate tzv. „poštovou schránkou“ slúžiacou ako kontaktné miesto, pre účely prijímania pošty a inej korešpondencie.
Kde môže mať právnická osoba sídlo a fyzická osoba miesto podnikania?
Podnikateľ má na výber z dvoch možností výberu sídla alebo miesta podnikania:
- Nehnuteľnosť, ktorú vlastní alebo
- Nehnuteľnosť, ktorú nevlastní
Pri druhom prípade ide najčastejšie o:
- Nehnuteľnosť, ktorú si podnikateľ prenajíma
- Nehnuteľnosť, ktorá slúži len ako tzv. „virtuálne sídlo“
Právnické osoby však majú ešte jednu možnosť. Môžu si zriadiť sídlo v nehnuteľnosti, ktorú vlastní spoločník firmy.
Sídlo spoločnosti a miesto podnikania vo vlastnej nehnuteľnosti
Úplne najjednoduchší spôsob zriadenia sídla alebo miesta podnikania je v tom prípade ak má podnikateľ vlastnú nehnuteľnosť. Pri zápise do obchodného, živnostenského registra alebo inej inštitúcie nie je potrebné dokladovať vlastníctvo nehnuteľnosti výpisom z listu vlastníctva. Príslušný úrad si ho overí v katastri nehnuteľností. V prípade akejkoľvek zmeny, ktorá nastane v súvislosti so sídlom spoločnosti alebo miestom podnikania je podnikateľ sám zodpovedný za ohlásene zmien.
Pre obchodné spoločnosti je najlepšie ak majú sídlo spoločnosti aj priamo v prevádzkarni. Na jednom mieste sa vykonáva podnikateľská činnosť a zároveň nie je problém s doručovaním pošty. Avšak pri novozriadených spoločnostiach je táto možnosť občas nereálna a práve preto podnikatelia hľadajú iné možnosti.
Pri fyzických osobách – podnikateľoch je často miesto podnikania ich trvalá adresa. Preto je dôležité vedieť či tam budú svoju činnosť reálne vykonávať alebo nie. Byt alebo dom nachádzajúci sa na adrese trvalého pobytu je s najväčšou pravdepodobnosťou určený na bývanie. Ak nehnuteľnosť podnikateľ bude využívať aj na účely podnikania, je nutné aby požiadal stavebný úrad o zmenu účelu užívania stavby. Ak na trvalej adrese nebude vykonávať podnikateľskú činnosť, nie je potrebné riešiť túto zmenu.
Sídlo spoločnosti na trvalej adrese spoločníka
Toto riešenie je jedným z najčastejších, ktoré právnické osoby uprednostňujú. Registrovaný súd v takomto prípade zapíše uvedenú adresu pod podmienkou, že podnikateľ doloží aj súhlas vlastníka nehnuteľnosti so zápisom nehnuteľnosti ako sídla do obchodného registra. Súhlas vlastníka nehnuteľnosti musí byť s úradne overeným podpisom. V opačnom prípade bude žiadosť o zápis zamietnutá. Pokiaľ má nehnuteľnosť viac spoluvlastníkov je potrebný súhlas väčšiny podielových spoluvlastníkov. Ak si zriadite sídlo na trvalej adrese spoločníka, nemal by byť ani žiadny problém s doručovaním pošty.
Jediný problém môže nastať len vtedy, ak bude podnikateľ na tejto adrese reálne vykonávať podnikateľskú činnosť. Je to z toho dôvodu, že nehnuteľnosť je pôvodne určená na bývanie. Ako v prípade fyzickej osoby – podnikateľa, je potrebné aby sa na stavebnom úrade zmenil účel užívania nehnuteľnosti.
Miesto podnikania a sídlo spoločnosti v prenajatej nehnuteľnosti
Túto možnosť si podnikatelia vyberajú hlavne v prípade ak na výkon podnikateľskej činnosti potrebujú aj nejaké priestory (prevádzkareň). Adresu prenajatej nehnuteľnosti si podnikateľ môže zapísať do príslušného registra iba vtedy, ak je to v nájomnej zmluve vyslovene uvedené alebo to nejakým spôsobom zmluva nevylučuje. Na toto si treba dávať obzvlášť pozor.
Pokiaľ teda nájomná zmluva povoľuje zriadiť si sídlo spoločnosti alebo miesto podnikania na danej adrese, nebude ani žiadny problém s doručovaním pošty. Tá bude zasielaná priamo na adresu sídla a zároveň prevádzky, čiže na miesto, na ktorom sa bude podnikateľ pravidelne zdržiavať.
„Virtuálne sídlo“
Už z názvu môžeme vyčítať, že sa jedná o adresu akejkoľvek nehnuteľnosti, kde má podnikateľ zriadené iba sídlo alebo miesto podnikania. V skutočnosti sa však na tejto adrese ani nezdržiava ani nevykonáva podnikateľskú činnosť. Virtuálne sídlo slúži len na to, aby si podnikateľ mohol zapísať adresu sídla spoločnosti alebo miesto podnikania do obchodného, živnostenského registra alebo do inej evidencie podľa osobitných predpisov. V skratke je to iba „poštová schránka“, na ktorej figuruje obchodné meno spoločnosti alebo fyzickej osoby – podnikateľa. Na tejto schránke môže mať meno aj ďalších 10 podnikateľov, ktorí tam majú tiež zriadené virtuálne sídlo.
Túto možnosť využívajú hlavne podnikatelia, ktorí nepotrebujú priestory na výkon činnosti ale pracujú napr. prostredníctvom informačných technológii z domu. Je to pre nich hlavne lacnejšia možnosť ako prenájom nehnuteľnosti.
V prípade virtuálneho sídla je najčastejší len jeden problém a tým je pošta. Keďže sa podnikateľ na mieste nezdržiava, je potrebné aby raz za čas schránku vybral. Niektoré spoločnosti, ktoré ponúkajú toto „virtuálne sídlo“ za poplatok, majú v rámci neho aj vyberanie pošty a následné informovanie mailom alebo SMS správou.
Ako pri sídle spoločnosti na trvalom pobyte spoločníka, tak aj pri „virtuálnom sídle“ je potrebné aby mal podnikateľ súhlas vlastníka nehnuteľnosti so zápisom nehnuteľnosti ako sídla alebo miesta podnikania do príslušného registra. Samozrejme tiež musí mať úradne overený podpis a v prípade viacerých majiteľov je potrebný súhlas väčšiny podielových spoluvlastníkov.
Čo ak sa nenachádza podnikateľ na sídle alebo mieste podnikania?
Podnikateľ nemá zo zákona povinnosť nachádzať sa na týchto miestach aj fyzicky. Jediné predpisy, ktoré musí podnikateľ dodržať sú tie, kedy musí umožniť kontrolným orgánom vstup do sídla firmy, miesta podnikania alebo do prevádzkových priestorov. Kontrolnými orgánmi sa rozumie napríklad daňový úrad, obchodná inšpekcia, inšpektorát práce či úrad verejného zdravotníctva, tzv. hygiena.
Čo v prípade ak uplynie nájomná doba alebo vlastník nehnuteľnosti odvolá súhlas?
Pokiaľ má podnikateľ nehnuteľnosť v prenájme alebo sídlo či miesto podnikania na cudzej adrese na základe súhlasu vlastníka nehnuteľnosti, je tu riziko, že môže o priestory alebo súhlas vlastníka prísť. Vlastník nehnuteľnosti sa totiž môže kedykoľvek rozhodnúť, že svoj súhlas odvolá alebo nájomnej zmluve už nepredĺži dobu.
V takomto prípade môže hroziť spoločnosti aj zrušenie a vlastník nehnuteľnosti môže podať návrh na začatie konania o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra (teda vymazanie sídla).
Obchodný zákonník tiež v §68b ods. 1 písm. c) uvádza, že súd môže rozhodnúť o zrušení spoločnosti aj sám bez návrhu, pokiaľ spoločnosť nepreukáže, že má užívacie, vlastnícke právo alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti.
Aby ste sa podobným problémom vyhli, je potrebné aby ste čím skôr našli nové sídlo spoločnosti alebo miesto podnikania a to do určenej lehoty aj zapísali do príslušného registra.
V prípade fyzických osôb – podnikateľov nie je tento problém až taký veľký. Zákon o živnostenskom podnikaní nehovorí o tom, že by podnikateľovi zrušil živnostenské oprávnenie, ale aj napriek tomu je potrebné čo najskôr danú vec riešiť a čím skôr zabezpečiť nové miesto podnikania.
Lehota na zápis zmeny miesta podnikania a sídla spoločnosti
Ak podnikateľ zmení adresu sídla alebo miesto podnikania, má povinnosť nahlásiť to aj príslušnému registru.
Obchodné spoločnosti musia túto skutočnosť nahlásiť registrovanému súdu prostredníctvom návrhu na zápis zmeny sídla do obchodného registra. Lehota, ktorú musia dodržať je 30 dní odo dňa vzniku zmeny. Ak by túto lehotu nedodržali, registrovaný súd im udelí pokutu až do výšky 3 310 eur.
V prípade živnostenského registra platia trochu iné pravidlá. Podnikateľ je povinný oznámiť živnostenskému úradu každú zmenu týkajúcu sa údajov a dokladov potrebných na ohlásenie živnosti. Práve preto sú fyzické osoby aj právnické osoby povinné ohlásiť zmenu sídla alebo miesta podnikania do 15 dní od vzniku zmeny. Pokiaľ si túto povinnosť podnikateľ nesplní, hrozí mu pokuta do výšky 663 eur.
