Prenesenie daňovej povinnosti nie je len formulkou na faktúre. O čo teda presne ide a kedy môžete fakturovať bez DPH?
Čo je to prenesenie daňovej povinnosti?
Pri prenesení daňovej povinnosti alebo tzv. samozdanení dodávateľ služby alebo tovaru pri predaji neuplatní daň z pridanej hodnoty. To je vtedy úlohou odberateľa. Povinnosťou dodávateľa je vystaviť faktúru bez DPH, na ktorej ale musí uviesť poznámku o prenose daňovej povinnosti. Odberateľ potom odvedie štátu DPH vypočítanú zo sumy na faktúre.
Prenesenie daňovej povinnosti sa uplatňuje v rôznych situáciách, napríklad pri:
- medzinárodnom obchode,
- stavebných a inštalatérskych prácach,
- predaji emisií,
- obchode s určitými drumi tovarov,
- poľnohospodárskych plodinách
- a iných situáciách, ktoré špecifikuje Zákon o dani z pridanej hodnoty
Daň platí odberateľ
Povinnosť zaplatiť daň má odberateľ a spraví to tzv. samozdanením. To v praxi znamená, že v daňovom priznaní uvedie daň z pridanej hodnoty, ktorú uplatnil k cene dodanej služby alebo tovaru. Podľa zákona o DPH si môže uplatnenú daň odpočítať.
Ako dodávateľ nemáte povinnosť uviesť sadzbu dane na takýchto faktúrach, pretože žiadnu sazdbu dane neuplatňujete. Tú je povinný uplatniť príjemca a zároveň zodpovedá za jej správnosť.
Faktúra pri prenesení daňovej povinnosti
Pri prenesení daňovej povinnosti je podľa Zákona o dani z pridanej hodnoty nutné uviesť, že ide o prenesenú daňovú povinnosť. Použijete formulku „prenesenie daňovej povinnosti” alebo anglicky „reverse charge” či „VAT reverse charge”. Zároveň musí faktúra obsahovať aj IČ DPH oboch subjektov, čím sa dokáže, že sú obaja platcami DPH.
Prečítajte si ešte: E-shop: O čom treba informovať zákazníka zo zákona?
Chybou je, ak by ste na faktúre uviedli nulovú daň. Zákon totiž nulovú DPH nepozná. Pri jednotlivých položkách preto nechajte pôvodnú sadzbu DPH. Zároveň môžete ku každej položke uviesť informáciu, o aký druh prenesenej daňovej povinnosti ide. To však nie je povinné.
Foto: pixabay.com, unsplash.com
