Úvod Podnikanie Ako funguje systém DPH a aké sú najčastejšie podvody?

Ako funguje systém DPH a aké sú najčastejšie podvody?

126
0

Na začiatok si v skratke vysvetlíme čo vlastne znamená DPH. Daň z pridanej hodnoty (DPH), upravuje zákon č. 222/2004 Z.z. o daní z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. 

Definícia DPH

Daň z pridanej hodnoty je forma nepriamej dane, ktorú zaplatí konečný spotrebiteľ v cene tovaru alebo služby a DPH odvedie platiteľ dane do štátneho rozpočtu. Túto daň odvádzajú platitelia DPH v podstate len pri obchodovaní v tuzemsku. Pokiaľ obchodujete aj v zahraničí, je to komplikovanejšie, nakoľko dochádza často k samozdaneniu, resp. prenosu daňovej povinnosti.

Platiteľom DPH môže byť: 

  1. Právnická osoba (PO)
  2. Fyzická osoba – podnikateľ (SZČO)

Konečný spotrebiteľ je zákazník, ktorý službu alebo tovar kupuje za účelom jeho využitia alebo spotrebovania. 

S týmto typom dane sa stretávame takmer všetci každý deň, napríklad v potravinách, kde je v cene tovaru prirátaná ešte 20% DPH. Nie pri všetkom však platí, že DPH musí byť vždy 20%. Niektoré tovary a služby majú výnimku na zníženú sadzbu dane vo výške 10%. Tieto tovary a služby upravuje zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty §27 ods. 2, prílohy č. 7 a 7a. V prílohách sa nachádza presný zoznam tovarov a služieb, na ktoré sa znížená sadzba dane vzťahuje. (viď úplné znenie zákona č. 222/2004 Z.z o dani z pridanej hodnoty – príloha č. 7 a 7a)

https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Sprievodca_danami/2019/2019.01.11_Spriev_DPH.pdf

Kedy sa PO alebo SZČO stáva platcom DPH?

Existujú dva prípady, kedy sa PO alebo SZČO môžu stať platcami DPH:

  1. Povinná registrácia platiteľa DPH podľa §4 ods. 1 zákona o DPH
  2. Dobrovoľná registrácia platiteľa DPH podľa §4 ods. 2 zákona o DPH

Povinná registrácia platiteľa DPH podľa §4 ods. 1 zákona o DPH: 

Daňovník je povinný registrovať sa na daňovom úrade, ako platca DPH v prípade, že za posledných najviac 12 kalendárnych mesiacov dosiahol obrat vo výške 49 790 eur a viac. Samozrejme nie vždy to platí. Nakoľko sa nie všetky služby či dodania tovarov započítavajú do obratu, môžete dosiahnuť obrat aj 55 000 eur a nemusíte sa povinne registrovať za platiteľa DPH. 

Dobrovoľná registrácia platiteľa DPH podľa §4 ods. 2 zákona o DPH: 

V tomto prípade ide väčšinou o podnikateľov, ktorí chcú byť platiteľmi DPH lebo je to pre nich výhodné od začiatku. Napríklad pri plánovanom nákupe majetku, ktorý budú využívať v podnikaní alebo pri obchodovaní s platiteľmi DPH atď… 

Ako funguje systém DPH u daňového subjektu, ktorý daň vyberá a zároveň odvádza do štátneho rozpočtu?

  1. Nákup vstupov, resp. tovarov, služieb a materiálov, ktoré podnikateľ potrebuje na účely podnikania. Keď podnikateľ nakúpi, napr. materiál na výrobu svojho výrobku za účelom ďalšieho predaja konečnému spotrebiteľovi, od platiteľa DPH, tak DPH, ktorú zaplatil dodávateľovi si môže odpočítať a požiadať daňový úrad o vrátenie, tzv. vrátku DPH. 
  2. Predaj výstupov – znamená, že podnikateľ predá hotový výrobok konečnému spotrebiteľovi a DPH musí odviesť do štátneho rozpočtu, resp. zaplatiť daňovému úradu. 

Čo ak je DPH na vstupe vyššia ako DPH na výstupe?

V tomto prípade vzniká daňovému subjektu nadmerný odpočet, ktorý si môže uplatniť voči daňovému úradu. Ten však daňový úrad nevráti hneď, nakoľko sa môže stať, že v nasledujúcom zdaňovacom období sa nadmerný odpočet započíta s daňovou povinnosťou a tým pádom daňový úrad nemusí vracať a podnikateľ nemusí platiť DPH. Pokiaľ nevznikne daňová povinnosť, tak daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od podania daňového priznania. 

Čo ak je DPH na vstupe nižšia ako DPH na výstupe? 

Podnikateľovi vznikne v tomto prípade daňová povinnosť a je teda povinný uhradiť Daňovému úradu daň z pridanej hodnoty. Lehota na úhradu DPH je do 25 dňa nasledujúceho mesiaca, za ktorý sa podáva DPH. Napríklad ak podávate daňové priznanie za mesiac máj 2022 tak do 25. júna 2022 ste povinný podať priznanie a zároveň uhradiť daň. 

Príklad: 

Katka si založila živnosť a otvorila si kvetinárstvo. Na začiatok podnikania si zaobstarala živé kvety, z ktorých vyrobila kytice a tie ďalej predala konečnému spotrebiteľovi (zákazníkovi). Kvety kúpila za sumu 300 eur bez DPH (360 eur s DPH). Tu jej vznikla daň z pridanej hodnoty na vstupe a teda túto DPH jej daňový úrad môže vrátiť. 

Z nakúpených kvetov jej vyšlo cca 20 kytíc, ktoré predávala 1 kyticu po 20 eur bez DPH (24 eur s DPH). 

Ak by predala všetky kytice tak dokopy by zarobila 480 eur s DPH. Keďže si na vstupe mohla uplatniť DPH v sume 60 eur a teraz jej vychádza daňová povinnosť na výstupe v sume 80 eur, je povinná odviesť daňovému úradu iba rozdiel, t.j. 20 eur. 

Ak by predala napr. iba 10 kytíc, zarobila by 240 eur s DPH. Daňová povinnosť jej vyšla 40 eur, ale keďže na vstupe zaplatila DPH 60 eur, daňový úrad Katke vráti ešte 20 eur. Samozrejme v tom prípade ak jej v ďalšom zdaňovacom období nevznikne daňová povinnosť. Ak vznikne, tak sa vrátka započíta a daňový úrad Katke nič nevráti. 

Najčastejšie podvody s DPH:

Daňový úrad najčastejšie kontroluje a preveruje podnikateľské subjekty, ktoré sú podozrivé z nepriznania svojich príjmov. Následne teda informuje verejnosť o takýchto zásahoch, ktoré sa týkajú daňových únikov a podvodov voči daňovému úradu. 

Zvyčajne sa jedná o podvody, kedy podnikateľ predá výrobok či službu a nevystaví konečnému spotrebiteľovi potvrdenie o prijatí platby z e-Kasy (tzv. bločik) alebo nevystaví faktúru. To znamená, že zákazník síce uhradil celú sumu aj s DPH, ale podnikateľ DPH štátu neprizná a neodvedie do štátneho rozpočtu. Tým pádom nezaplatí štátu ani daň z príjmu, nakoľko podnikateľ nepriznal príjem. 

Uveďme si príklad: 

Ak by Katka predala všetkých 20 kytíc, ale doklady z e-Kasy by vystavila iba na 10 kytíc, tak by Katka 240 eur nepriznala ako príjem a neodviedla by do štátneho rozpočtu ani DPH. Jej povinnosť by bola odviesť DPH zo zvyšných 10tich kytíc, na ktoré vystavila doklad z e-Kasy, a tá by bola vo výške 40 eur. 

Ale!!! Keďže Katka na vstupe zaplatila za kvety DPH vo výške 60 eur, Daňový úrad je povinný Katke vrátiť 20 eur a tým pádom by bol štát v strate. Miesto toho aby štát prijal DPH od Katky za všetky predané kytice (t.j. 20 eur), jej musí zaplatiť 20 eur vrátku DPH.

Aby Finančná spáva predišla takýmto prípadom, bola 01.07.2019 zriadená povinná elektronická registračná pokladnica (e-Kasa). Daňový úrad má teda okamžitý prehľad o nákupoch podnikateľa a preto môže jednoduchšie zabrániť ďalšiemu predaju konečnému spotrebiteľovi bez dokladu. V článku Daňový úrad chystá v najbližšej dobe kontroly e-kasy, si môžete pozrieť na koho sa aktuálne a najčastejšie Finančná správa zameriava pri kontrolách. 

Taktiež vznikajú podvody pri DPH na vstupe, kedy podnikateľ prizná do účtovníctva falošný doklad alebo nakúpi nejaký materiál a ten nesúvisí vôbec s predmetom jeho činnosti. Napríklad keď si kaderníčka nakúpi nejaký stavebný materiál. 

Avšak medzi najväčšie daňové podvody s DPH, ktoré sa vyskytujú nie len u nás, patria tzv. karuselové podvody (kolotočové):

 1. Firma A je platcom DPH v tuzemsku a obchoduje s firmou B z iného členského štátu EÚ, ktorá je taktiež platcom DPH. Firma A nakúpi od firmy B tovar, ktorý je oslobodený od DPH na vstupe, pričom dôjde ku samozdaneniu. Firma A je povinná odviesť DPH na výstupe a zároveň má nárok na odpočet DPH vtedy, keď tovar predá firme C na Slovensku. V tomto prípade sa následne stáva to, že firma A DPH štátu neodvedie a kým Daňový úrad začne riešiť neodvedenú DPH, tak je firma A už prepísaná na nového majiteľa a pôvodného je ťažko vystopovať. 

2. Firma C ďalej predá tovar spoločnosti D, ktorá je tiež platcom DPH a môže byť tých predajcov aj viac. (Všetci sú zapojení do kolotoča)

3. Kolotoč sa „končí“ vtedy keď firma D predá tovar do zahraničia (Európskej únie) s oslobodením od DPH. Firme D vznikne nadmerný odpočet a ten si následne žiada späť od Daňového úradu. 

Daňovému úradu teda vznikne strata na DPH, ktorá nebola na začiatku firmou A odvedená do štátneho rozpočtu ale firme D je povinný vrátiť nadmerný odpočet. Firma A sa stáva nekontaktnou. Taktiež sa stáva, že v niektorých prípadoch skutočne ani nejde o predaj tovaru ale všetko prebieha fiktívne. 

Boj proti daňovým únikom: 

Okrem e-Kasy zaviedla Finančná správa niekoľko ďalších opatrení na boj proti daňovým únikom:

  1. Kontrolné výkazy – v nich daňový subjekt musí uviesť všetky potrebné informácie na to, aby mohol Daňový úrad vykonať rýchlejšiu kontrolu pri odpočte DPH. Napríklad – Číslo dokladu, sumu bez DPH, DPH, IČ DPH a pod. Následne môže Daňový úrad vykonať aj krížovú kontrolu u podnikateľov a tým príde na to či sa vrátka neuplatňuje napríklad z fiktívnej faktúry. 
  2. Čierna listina – tu sa nachádza zoznam všetkých platiteľov DPH, ktorí si nesplnili povinnosť voči Daňovému úradu. Ako napríklad nezaplatenie dane, nepodanie daňového priznanie…
  3. Tuzemské samozdanenie – pri dodaní tovarov, ktoré sú najčastejšie predmetom podvodov, sa používa tzv. samozdanenie, pri ktorom nastáva úplný prenos daňovej povinnosti na odberateľa.
  4. Ručenie za DPH – odberateľ ručí za to, že preberá povinnosť odviesť daň na výstupe za dodávateľa, o ktorom odberateľ mohol vedieť, že splatnú daň nezaplatí. 
  5. Boli vytvorené skupiny na boj proti daňovým podvodom 
  6. A Iné – zavedená povinnosť oznámiť Daňovému úradu bankový účet, ktorý podnikateľ používa v súvislosti s platením DPH a je teda vedený v novom zozname platiteľov DPH, ďalej návrh na tzv. e-faktúru (zasielanie fakturačných údajov priamo finančnej správe atď…) 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here